17. januára je spomienka svätého Antona, opáta. Žil na prelome 3. a 4. storočia na území dnešného Egypta. Zakaždým, keď počul o niekom, že je to svätec, chcel sa na neho pozrieť. Nehľadal múdrosť slov, hľadal skutky múdrosti. Ak obdivoval u niekoho jeho stálosť, vytrvalosť v modlitbe, láskavosti či trpezlivosti, mal túžbu napodobniť ho.Vo svojom živote zápasil s pokušeniami diabla. Jedným pokušením bolo zanechať asketický život, aby sa mohol starať o sestru. Takisto dostával pokušenia, aby zveľadil svoj majetok, aby sa vrátil k peniazom a podobne. Anton odolal. Potom mu pokušiteľ začal lichotiť, hovoril mu, aký je mocný, keď ho sám premohol, odohnal. Keď ho raz diabol po zápase zbitého opustil, Anton zostal ležať ako mŕtvy. Priatelia ho doniesli do chrámu. Z tohto zápasu sa len ťažko spamätával. Mnoho ľudí prichádzalo za ním s prosbou o radu. Anton zvykol hovorievať, že kľúčom askézy je húževnatosť v tom, aby človek nespyšnel. Radil ľuďom, aby sa snažili o radosť, akoby každý deň začínali nanovo. (viac na www.zivotopisysvatych.sk)
20. januára je ľubovoľná spomienka svätého mučeníka Šebastiána. Za cisára Diokleciána ho vymenovali za kapitána pretoriánskych gárd. Nevedeli totiž, že je kresťanom. Keď to počas Maximiánovho prenasledovania zistili, zbavili ho velenia a šípmi sa ho pokúsili zabiť. Nebol však mŕtvy. Našla ho sv. Irena a postarala sa o neho. Keď sa uzdravil, išiel za cisárom a vyčítal mu jeho nespravodlivosť voči kresťanom. Na cisárov rozkaz ho zbičovali na smrť. Pochovaný bol na Via Appia v Ríme. Je patrónom lukostrelcov, atlétov, vojakov. (viac na www.zivotopisysvatych.sk)
21. januára je spomienka svätej panny a mučenice Agnesy. Umučená bola začiatkom 4. storočia, počas prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána. Agnesini rodičia ju pochovali v katakombách, ktoré sa dnes volajú Katakomby sv. Agnesy na Via Nomentana v Ríme. Podľa legendy sa im raz zjavila ich dcéra s baránkom v náručí a oznámila im, že je spasená, v nebi. Na pamiatku tohto videnia sa každý rok v Ríme žehnajú dva baránky, z vlny ktorých sa potom zhotovuje arcibiskupské palium. Nad jej hrobom stojí bazilika. (viac na www.zivotopisysvatych.sk)
22. januára je ľubovoľná spomienka blahoslavenej Laury Vikuňa (1891-1904). Laura sa narodila v hlavnom meste Chile (Santiago de Chile) vo váženej rodine čílskeho aristokrata Josého Dominga a jeho ženy Mercedes Piño. Lauru veľmi trápil nemravný život jej matky s Manuelom Morom. Každý deň sa modlila za jej duchovné uzdravenie a prosila Boha, aby jej dal dosť síl opustiť Manuela. V roku 1902 na podnet Ježišových slov „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov“ (Jn 15,13), v modlitbe ponúkla svoj život za matkin. Laurine slová boli vypočuté. O nejaký čas ochorela na tuberkulózu. Niekoľko mesiacov trpela a stále sa modlila za svoju matku. Matka jej pred smrťou sľúbila, že odíde od Manuela Moru a vráti sa k Bohu. Laurine poslanie sa skončilo. Zomrela 22. januára 1904, nemala ešte ani 13 rokov. (viac na www.zivotopisysvatych.sk)
