Postupne budeme zverejňovať dokumentáciu z archívneho výskumu Mgr. Petra Budaya, ktorý ho vyhotovil ako súčasť dokumentácie k Architektonicko-historického výskumu kostola sv. jakuba v Želiezovciach realizovaného v r. 2014 Mgr. Michaelovou Haviarovou PhD. a Mgr.Art. Tomášom Haviarom.
Neskoroantický sarkofág vo funkcii oltárnej menzy a gotické nástenné maľby s ojedinelou ikonografiou nachádzajúce sa v svätyni rímsko-katolíckeho kostola v Želiezovciach sú momenty, ku ktorým sa odborná spisba opakovane vracia od záveru 19. storočia. V porovnaní s dlhodobým a intenzívnym záujmom bádateľov o tieto, nepochybne vzácne detaily sa ich architektonickému kontextu venovala minimálna pozornosť. starší autori sa ho dotkli len okrajovo, sústreďujúc sa – bez bližšej charakteristiky stavebnej štruktúry kostola – na kľúčovú, stredovekú etapu. Prioritou ostávalo historické či pololegendárne pozadie vzniku fresiek. Mladšie obdobia neboli vo vzťahu k dejinám skúmanej pamiatky doposiaľ zdokumentované. K danému stavu prispeli svojim dielom regotizácia interiéru v 80. rokoch 19. storočia a deštrukcia väčšej časti objektu ku koncu druhej svetovej vojny, vedúce k nenávratnému zániku barokových zásahov.
O starobylom pôvode tunajšieho kostola sa zmieňujú už uhorské topografie 18. storočia. (1) Viac konkrétností vo vzťahu k jeho založeniu obsahujú vizitačné protokoly. Počnúc kanonickou vizitáciou uskutočnenou rok po vrátení kostola katolíkom (1730), sa autori zápisníc pravidelne odvolávali na príslušné pasáže Rerum Hungaricum decades od Antonia Bonfiniho. Podľa humanistu pôsobiaceho koncom 15. storočia na dvore Mateja Korvína, stavbu fundoval palatín Atha. Atha v roku 1081 pozval kráľa Šalamúna na slávnosť vysvätenia sakrálneho objektu na jeho majetku. (2) Na inom mieste nachádzame dokonca skorší dátum, rok 1066, v tomto prípade však bez odkazu na východiskový zdroj. (3) Dávno minulú udalosť zvečňoval i nápis na stene kostola, vytvorený pri príležitosti dokončenia jeho obnovy v roku 1736. (4) Pamiatka sa do povedomia odbornej verejnosti dostala prostredníctvom textu Tivadara Botku o tunajšej rímskej tumbe. Botka sledujúc formálne prvky, datoval stavbu kostola do 14. storočia. jej gotický výraz bol podľa mienky autora v zjavnom protiklade k tradovanému názoru o pôvode z konca 11. storočia. V spojitosti s tým poukázal na mylné stotožnenie želiezovského kostola sv. Jakuba s kláštorným kostolom rovnakého patrocínia v Zselicszentjakab. (5) Monografia tekovskej župy z konca 19. storočia kladie počiatky viackrát prestavaného stredovekého objektu do 14. storočia. (6) Túto stručnú informáciu prebral i zoznam uhorských pamiatok zostavený Péterom Gerecze. (7) Kornel Divald zanechal podrobný opis architektúry a zariadenia kostola po jeho reštaurovaní v rokoch 1884-1885. spisovateľ sa v datovaní zhoduje s vyššie uvedenými prácami, stredoveký základ však zrejme predpokladal aj v prípade dnes už neexistujúcej veže západného priečelia. (8) Václav Mencl počas mapovania stredovekých pamiatok na slovensku spracoval aj predbežný náčrt stavebnej chronológie kostola v Želiezovciach. (9) Ako najstaršiu časť celku vnímal svätyňu datovanú do rokov 1320-1325. Krátko po nej bola dostavaná loď. Západná prístavba sakristie mohla pochádzať zo 16. storočia. (10) Vežu a západnú fasádu Mencl hodnotil ako barokové, bez bližšej špecifikácie časového rozpätia. Antal Lepold publikujúci rozsiahlu stať o maľbe osobitného súdu s jurajom Becseim pripísal jadro architektúry staršiemu kostolu sv. juraja, spomínanému v písomných prameňoch z 13.-15. storočia. titul sv. Jakuba pochádzal podľa Lepolda až z roku 1730 a korenil v zámene názvov, resp. patrónov dvoch lokalít, Želiezoviec a zmieneného benediktínskeho kláštora v maďarskej župe Somogy. (11) Heslo v Súpise pamiatok uvádza vznik sledovanej pamiatky pred rokom 1337, novoveké úpravy vynecháva. Dokladá až reštaurovanie koncom 19. a obnovu zničeného kostola v 50. rokoch minulého storočia. (12) Dejinami mesta a jeho farského kostola sa zaoberal Péter Püspöki-Nagy v práci vydanej pri príležitosti prijatia nového mestského znaku. Mnohé, nesporne podnetné, no často diskutabilné závery opiera takmer výhradne o kritiku a interpretáciu archiválií majetkovo-právneho či genealogického charakteru. sakrálne centrum obce datuje do rozmedzia rokov 1364 až 1401, zároveň ale pripúšťa aj posun smerom do minulosti. Obsah maľovaného nápisu z roku 1736 vo vnútri kostola mal podľa Nagya reálny základ. gotická stavba preto mohla byť pokračovateľom skoršieho objektu toho istého zasvätenia, založeného už koncom 11. storočia. (13) Z obsahu Lepoldovej štúdie, župnej monografie a Nagyovej práce čerpá novšia brožúra o kultúrnych pamiatkach mesta. Zdroj pozoruhodného, no prinajmenšom otázneho tvrdenia o skoršom dvojvežovom priečelí kostola sv. Jakuba sa nám z dostupnej spisby ani písomností nepodarilo zistiť. (14)
Pokračovanie nabudúce
Poznámky:
1 Bel , Matthias: Notitia Hungariae Novae Geographico Historica. Tomus IV. Viennae 1742, s. 263. Priamo ho cituje
Korabinský: K oraBinsKy , johann Matthias: Geographisch = Historisches und Produkten Lexikon von Ungarn. Press-
burg: Weber und Korabinskyschen Verlage 1786, s. 857.
2 Prímási Levéltár Esztergom (ďalej PLE), fascikel (fasc.) IV, liber (lib.) 22a: Visitatio Canonica Parochiarum Archi
Diaconatus Barsiensis sub Emerico Eszterházy Archi Episcopo Strigoniensis per Paulum Hubovits Archi Diaconum Barsiensem peracta. Anno 1731, s. 9: „restante Bonfinio rer hungaricar decade 2 lib. 3 pag 143 editionis colocensi in Anu 1690 repressae, aedificata est circa An 1081 per Atha sui dictu palatinu, ad cujus dedication siquidem regem Salamonem invitavisset, ….“
3 PLE, fasc. XVIII, lib. 92: Conscriptio Dist. Levensis e Cottu Barsiensi V. Ar.-Diacono Martino Predmerszkÿ, parocho nagy salloiensi 1761, s. 67: „Extat hic ecclesia Anno 1066 per Acha palatinum erecta, benedicta, honoriq S. Jacobi majoris apostoli dicata.“
4 A : M : D : G / Et Sancti Jacobi Apostoli majoris Honorem, Ecclesia haec est / erecta ab Atta Secundo Palatino Regni hungariae Anno / Domini 1081o ab helveticis Authoritate Dominali recepta, / 1730o Pia tandem Benefactorum operenovata 1736: Zdroj: MV sR, Štátny archív Nitra so sídlom v Ivanke pri Nitre (ďalej ŠA NR), zbierka kanonických vizitácií, kanonické vizitácie levického dištriktu, zv. I., visitatio canonica Parochiae Zeléziensis Die 10a septembris Ano 1779 (ďalej KV 1779), s. 1396 (prepis textu).
5 BotKa , Tivadar: A zelízi római síremlék. In: századok. A magyar történelmi társulat közlönye, 8, 1874, s. 418.
6 (ed.) BorovszKy , samu: magyarország vármegyéi és városai. Bars vármegye. Budapest: OMt, bez uvedenia roku vydania (1898?), s. 84.
7 G erecze , Péter: A műemlékek helyrajzi jegyzéke és irodalma. In: (ed.) F orster , gyula: magyarország műemlékei
II. Budapest 1906, stĺpec č. 164.
8 (ed.) B ardoly , István – c s . P lanK , Ibolya: A „szentek fuvarosa.“ Divald kornél felsőmagyarországi topográfiája és fényképei 1900 – 1919. Budapest: OMH 1999, s. 144-145.
9 Archív Pamiatkového úradu sR, Bratislava (ďalej ako APÚ), zbierka základných výskumov, inv. č. Z 3638. Želiezovce, r.k. kostol sv. Jakuba (Václav Mencl, 1930?, 9 listov), list č. 4, stavebno-historická analýza v pôdoryse M 1:100.
10 APÚ, Z 3638 (materiál špecifikovaný v pozn. 9), list č. 4: pozoruhodná je šírka murív uvedená na skici – kým
múr stredovekej sakristie mal 100 cm, v prípade prístavby jeho hrúbka dosahovala až 140 cm.
11 l ePold , Antal: Becsei györgy megítélése. A zselizi templom falfestményének magyarázata. In: szépművészet, 2,
január 1941, č. 1, s. 64.
12 G üntherová , Alžbeta a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku, zv. III. Bratislava: Obzor, sÚPsOP 1969, s. 494.
13 P üsPöKi n aGy , Péter: erb mesta Želiezovce. Bratislava: Madách 1976, s. 77-79, s. 208-214. Viď prepis spomínaného nápisu v ref. 4!
14 Zselíz kultúrális emlékei. Komárno: Komáromi Nyomda és Kiadó; Želiezovce: Csemadok 1996, s. 16.
