Postupne budeme zverejňovať dokumentáciu z archívneho výskumu Mgr. Petra Budaya, ktorý ho vyhotovil ako súčasť dokumentácie k Architektonicko-historického výskumu kostola sv. jakuba v Želiezovciach realizovaného v r. 2014 Mgr. Michaelovou Haviarovou PhD. a Mgr.Art. Tomášom Haviarom.

16. – 18. storočie, obdobie reformácie a rekatolizácie

Nie je známe, kedy stúpenci reformovanej kresťanskej cirkvi (kalvínskej) prevzali miestny kostol. Absencia zmienok o tunajšej farnosti v kanonických vizitáciách z rokov 1561-1562 dovoľuje predpokladať, že sa tak stalo najneskôr v závere 50. rokov 16. storočia. (28) skoršie ustálenie protestantskej obce by naznačovala listina, nachádzajúca sa v minulosti v archíve farského úradu reformovanej cirkvi v Šalove, podľa ktorej boli Želiezovce v roku 1555 ecclesia mater s fíliou v Mikuli. (29) Pál Juhász radí medzi obce Tractus Levensis (Levického dištriktu) tvoreného v rokoch 1570-1590 siedmimi obcami aj Želiezovce. (30) Vnútorný a vonkajší vzhľad kostola sa počas jeho držby kalvínskym zborom zrejme významnejšie nezmenil. K väčším zásahom patrili – tak, ako tomu bolo aj inde – azda len stavba empory a zabielenie nástenných malieb. Snáď do týchto dekád spadá i vztýčenie samostatnej zvonice, kde sa ešte v roku 1756 nachádzal zvon vyhotovený za čias „helvétov“ (t. j. kalvínov). (31) Katolícka strana podľa tradície využila „zbožnú lesť“ aby znovu získala želiezovský kostol. Hlavnú úlohu v udalostiach z 23. júna 1730 zohral zemepán, gróf Ján Esterházy. Dôkladne sa postaral o to, aby v neprítomnosti väčšiny kalvínskeho obyvateľstva bol kostol požehnaný podľa katolíckeho rítu a takto symbolicky odňatý protestantom. Následne sa „diplomaticky“ pričinil o odchod kalvínskeho duchovného Szentimreyho. (32) Veriacich počas prvých mesiacov administroval Imrich Katucs (alebo Katus) z Lekíra (Čajakova), zakrátko ho však vystriedal prvý farár, Ondrej Bolgár z Veľkého Bielu. V nasledujúcom roku uskutočnil tekovský archidiakon Pavol Hubovič prvú kanonickú vizitáciu obnovenej katolíckej farnosti. Kostol k cti sv. Jakuba opísal ako budovu z kameňa, s tehlovou dlážkou, zaklenutú a krytú šindľom. Dávny vzhľad mala tiež sakristia, ktorej vstup zo svätyne bol v tej dobe zamurovaný. V interiéri stál len oltár svätého patróna s jeho obrazom namaľovaným na plátne. V štítovej časti oltára sa nachádzala maľba znázorňujúca Sv. Trojicu. Nad dreveným tabernákulom sa týčil krucifix, „podobný tomu v kostole vo Vozokanoch nad Hronom.“ Zariadenie dopĺňali kamenná kazateľnica, drevený chór a dva rady lavíc so zeleným náterom. Na stene kostola (nevedno, či na vonkajšej alebo vnútornej) pisateľ zaznamenal maľbu Sv. Trojice. V drevenej zvonici stojacej pred kostolom viseli dva zvony. (33) V roku 1736 bola dokončená väčšia obnova kostola. (34) V rámci nej sa do jeho priestoru dostali bočné oltáre Kristových pašií, sv. Anny a Panny Márie Šaštínskej (Piety) ako aj organ so 7-mi registrami, ktorého stavbu a maľbu hradil zemepán. Emporu dala pred rokom 1756 vymaľovať cirkevná obec. Strechu zvonice pokryli novým šindľom. K dvom starším zvonom pribudol tretí, odliaty na náklady farníkov. (35) Stav kostola bol v 30. rokoch 18. storočia charakterizovaný ako vyhovujúci. (36) Z údajov pochádzajúcich zo 60. rokov sa dozvedáme len o potrebe opráv strechy. (37) Situáciu ku koncu storočia dokumentuje zápisnica vizitácie z 10. septembra 1779. Na cintoríne okolo kostola sa od roku 1772 nepochovávalo. Stará zvonica pred priečelím chátrala a na jej opravu sa už pravdepodobne nepomýšľalo. Ešte v roku vizitácie sa uskutočnili prípravy na stavbu murovanej veže pripájajúcej sa k západnej fasáde lode. (38) Ozdobami tmavého, úzkymi oknami slabo osvetleného interiéru boli štyri oltáre. Z opisu vyplýva, že starší hlavný oltár sv. Jakuba väčšieho nahradila honosne poňatá architektúra s bohatým sochárskym programom. Pred stĺpmi stáli skulptúry sv. Františka Serafínskeho, sv. Antona Paduánskeho a štyroch cirkevných otcov. V strednej časti oltára sa k nim radili sochy sv. Štefana, sv. Ladislava, sv. Jána Krstiteľa a Jána Evanjelistu. Štítovú zónu dopĺňali postavy sv. Alžbety a Terézie. Oltár pokrývalo mramorovanie v červenom a modrom tóne. (39) Oltáru Piety dominovala socha Panny Márie Šaštínskej vyrezaná z dreva, po bokoch ktorej stáli sv. Jozef a sv. Anna. (40) Bočný oltár sv. Anny posvätil nitriansky biskup Imrich Esterházy. Vedľa sochy či obrazu svätice sa nachádzali figúry sv. Františka a sv. Ľudovíta, nad nimi sv. Kataríny a Barbory. (41) Maľba na plátne v zlátenom ráme zobrazujúca ukrižovaného zdobila štvrtý oltár. Opis nasvedčuje tomu, že sochy Panny Márie a Jána Evanjelistu situované pri nej boli upravené technikou pulierweiss. (42) Kazateľnicu na evanjeliovej strane, blízko oltára Piety dekorovali sochy Krista a štyroch evanjelistov osadených na parapete rečniska, kým ozvučnú striešku završovalo súsošie sv. Michala víťaziaceho nad diablom. (43) Malá krypta v lodi bola v zmysle tereziánskych nariadení uzavretá, o ďalších hrobkách sa vizitátor z roku 1779 nezmieňuje.

Poznámky:
28 Jozef Trochta pritom nevylúčil, že by sa mohla skrývať za názvom vakantnej fary „Czylos“ spomenutej iba
v roku 1561. Trochta 1965 (ref. 26), s. 61. Bucko vo svojom diele (BucKo , Vojtech: reformné hnutie v arcibiskup-
stve ostrihomskom do r. 1564. Bratislava: unia 1939, s. 216) mylne identifikoval obec Zewlews (szőlős) s kostolom
sv. Štefana kráľa so Želiezovcami. sídlo s týmto názvom v okolí Levíc neexistuje. Barokový kostol s patrocíniom prvého uhorského kráľa stojí v Tekovských Lužanoch.
29 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, A zselizi róm. kath. templom visszafoglalásának története 1730-ban (strojopis, 4 s., bez uvedenia autora).
30 Juhász , Pál: Az ev. ref. egyház szervezete. In: (ed.) BorovszKy (ref. 6), s. 214.
31 PLE, lib. 49a: Visitatio Canonica Parochiarum Archi Diaconatus Barsiensis sub Comite Nicolao Csáky Archi Eppo Strigoniensi per illmum Dominum comitem Josephum a Battyan Archi Diaconum Barsiensem peracta Anno 1756, s. 321.
32 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, A zselizi róm. kath. templom … (ref. 29)
33 PLE, fasc. IV, lib. 22a (ref. 2), s. 9.
34 Nápis zdokumentovaný v KV 1779 (ref. 4).
35 PLE, lib. 49a (ref. 31), s. 321.
36 A magyar tudományos Akadémia művészettörténeti kutató csoportjának forráskiadványai Xii. Acta cassae Parochorum. Esztergom egyházmegye. 6. füzet, n – Zs. művészettörténeti adatok. Hlavná redaktorka: Nóra Aradi. Budapest: MtA 1976, s. 513.
37 PLE, fasc. XXI, lib. 105: conscriptio parochiarum Districtus Levensis (1765), s. 18; PLE, fasc. XXI, lib. 112: Conscriptio ecclesiarum, et Parochiarum, in Archi-Diaconatu Barsiensi, et Districtu Levensi existentium 1766, s. 64.
38 ŠA NR, KV 1779 (ref. 4), s. 1264. Pozri tiež ref. 45!
39 Ibidem, s. 1265.
40 Ibidem.
41 Ibidem, s. 1265, s. 1266.
42 Ibidem.
43 Ibidem, s. 1264–1265.