Postupne budeme zverejňovať dokumentáciu z archívneho výskumu Mgr. Petra Budaya, ktorý ho vyhotovil ako súčasť dokumentácie k Architektonicko-historického výskumu kostola sv. jakuba v Želiezovciach realizovaného v r. 2014 Mgr. Michaelovou Haviarovou PhD. a Mgr.Art. Tomášom Haviarom.

19. storočie – po reštaurovanie interiéru v rokoch 1884 – 1885

Farár Mikuláš Horváth dal v roku 1822 rozobrať starú emporu pre spevácky zbor. „Ľudský um sa divil, že sa ešte nezrútila“ kvôli prehnitej drevenej konštrukcii. Nakoľko nová nebola počas nasledujúcich štyroch rokov postavená a kostol už kapacitne nepostačoval „nespočetnému kresťanstvu“, veriaci žiadali patróna, aby im „vo svojej otcovskej milosti poskytol účinnú pomoc.“ (44) V januári 1835 prijal Karol Appel žiadosť farára Horvátha o príspevok na opravu krytiny a kríža na kostolnej veži, helmica ani kríž totiž neboli od čias dokončenia veže pred 40-mi reparované. (45) V rokoch 1842-1843 bol postavený nový organ. (46) Kňaz Ján Sulhay nechal v dielni ostrihomského hodinára Melichera vyhotoviť mechanizmus pre hodiny na veži. Konflikt medzi ním a provizorom domínia však brzdil dopravenie hotového diela do Želiezoviec. V novembri roku 1846 bol Aulhay nútený požiadať správcu o uvoľnenie istej čiastky na
prepravu hodín. (47) Sulhay v liste z júna 1865, adresovanom inšpektorovi domínia rekapituloval opravy prevedené na kostole v priebehu posledných rokov: krytinu na strechách kostola a fary vymenili v roku 1860, o tri roky neskôr pokryli novým šindľom aj strechu sakristie. V roku 1864 opravili dva vonkajšie oporné piliere. (48) Nie sú nám zatiaľ bližšie známe dôvody napätého vzťahu medzi farárom a zástupcami želiezovského panstva pretrvávajúce od 40. rokov 19. storočia. Dokumenty však napovedajú, že korenili najmä v odlišnom výklade práv a povinností patróna a veriacich. V marci 1863 Sulhay dôrazne upozornil inšpektora domínia, že povinnosť údržby veže a sakristie kostola nemožno preniesť na obec alebo cirkev, pretože ide o úlohy prisúdené patronátu. Vežu dala postaviť grófka Terézia Esterházyová, rod.Erdődyová, kým hodiny a zvony zaobstaral jej syn, gróf ján Karol Esterházy. táto skutočnosť zvečnená vo farskej kronike a prax boli argumentmi, o ktoré sa sulhay opieral vo svojich námietkach proti inšpektorovej žiadosti: „Niet žiadnej zmienky o tom, žeby sa obec … mala podieľať na údržbe veže materiálom či prostredníctvom remeselníkov.“ (49) Na neutešený stav cirkevných objektov poukazuje Sulhayho ďalší, emotívne ladený list z konca roku 1867. „…je farárovou povinnosťou vzniesť obvinenie proti takému patrónovi, ktorý nepozná povinnosť, milosť ani odpustenie. Jeho eminencia, Primas a Arcibiskup už bol slovne informovaný o tom, že niet
ešte jedného, tak otrhaného kostola medzi Ostrihomom a Parkanom, než je ten v Želiezovciach …. urodzeného Pána budem žiadať, keď už moje kone, kravy a vozy ráčil tak bezočivo vydražiť, keď má právo predať moje maštale … či by nepredal aj kostol a faru, len aby sa zbavil svojich patronátnych povinností?“  (50) Podľa svedectva účtovných kníh kostolnej pokladnice sa na pamiatke v priebehu nasledujúcich rokov uskutočnili rôzne menšie zásahy udržiavacieho charakteru: oprava okna na veži (1869), (51) výmena dreveného okenného rámu či žalúzií jedného okna na veži (1870), 52 opravy hlavného vstupu, organu a okien (1871), (53) v roku 1873 prišiel rad na reparovanie hodín, okien vo svätyni a lodi, 54 rovnaké práce a vybielenie časti interiéru sa realizovali aj v v roku 1874. (55) Miestna cirkevná obec zaplatila budapeštianskemu oltárnemu spolku v roku 1880 11,18 forintov za rôzne liturgické predmety. (56)

Poznámky:
44 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list katolíckych veriacich zo Želiezoviec grófovi Esterházymu z 24. 1. 1826: Már negyedik esztendeje annak, midőn Lelki Pásztorunk a templomunk chorusát azért szedette szerte, mert minnyájunkat szerentsétlenséggel fenegetett; és valóban midőn annak állapottyát láttuk, Lelki Pásztorunknak erántunk való gondoskodását különösen ditsértük, a mindenható istenünket pedig áldottuk, hogy eszköze által azon chorus veszedelmétül menekülhettünk; mert már olly rodhatt vala azon fábúl épült Éneklö kar hogy le nem roskadását emberi elme tsudálhatta. / ezen Éneklö kar tehát már nintsen, melly nélkül a templomunknak szűk vólta miatt számtalan kereszténység kint szorúlván, a szent igéket halgatásában hátráltatik. / könyörgünk tehát nagy méltóságú Grófnak kegyes szive előtt, méltóztassék azon chorusunknak fel építtetésébe hathatós eszközét Atyaskodó kegyelméből ki botsájtani…
45 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list farára Mikuláša Horvátha Karolovi Appelovi de Kapotsány z 29. 1. 1835.
46 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, status Activus et Passivus ecclesia matris Zeliz (1842/43).
47 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list farára jána sulhayho direktorovi panstva z 25. 11. 1846.
48 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list farára, dekana jána sulhayho inšpektorovi panstva z 2. 6. 1865.
49 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list farára, dekana jána sulhayho inšpektorovi panstva z 28. 3. 1863.
50 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list farára, dekana jána sulhayho inšpektorovi panstva z 13. 12. 1867: „…el nem mellőz-
hetem, miszerint tekintetes urnak keserű szemrehányásokat ne tegyek, azon részvétlenségért s subdolentiáért, melyet az ügykedvezőtlen eldöntésére elkövetett. …nem lehet a Patronus vadló, kit a teher viselés illet a néppel együtt, hanem a plébánosnak kötelessége vádlólag föllépni oly kegyúr ellen ki sem kötelességet, sem kegyelmet, sem irgalmat nem ismer. Ő herczegsége a Primás és Érsek már szóval informálva van arról, hogy Lévától kezdve Esztergomig oly rongyos templom és plébánialak nem létezik, mint épen a Zelizi. …arra fogom tekintetes urat fölkérni, hogy miután lovaimat teheneimet és szekeremet oly gyalázatosan elkótyavetéztette, ha joga van hozzá istálóimat is licitáltassa, … valjon nem adná e el a templomot és plébánia-lakot is hogy kegyúri kötelmeinek ne kelljen eleget tenni?“
51 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, rationes ecclesiae matris Zeliz in Districtu vAdiaconalis Lekér … pro A. 1869.
52 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, rationes ecclesiae matris Zeliz pro Anno 1870 ..
53 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, rationes ecclesiae matris Zeliz in District. vAdiacon Lekér … pro A. 1871. V opravách organu sa pokračovalo aj v roku 1872: rationes ecclesiae matris Zeliz in District. vAdiacon Lekér … pro A. 1872.
54 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, rationes ecclesiae matris Zeliz … pro A. 1873.
55 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, rationes ecclesiae matris Zeliz … pro A. 1874.
56 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, A zelizi templom számadása 1880 évre.