Postupne budeme zverejňovať dokumentáciu z archívneho výskumu Mgr. Petra Budaya, ktorý ho vyhotovil ako súčasť dokumentácie k Architektonicko-historického výskumu kostola sv. Jakuba v Želiezovciach realizovaného v r. 2014 Mgr. Michaelovou Haviarovou PhD. a Mgr.Art. Tomášom Haviarom.

V presbytériu sa nachádza kamenný sarkofág slúžiaci ako menza hlavného oltára. Má tvar kvádra, vo vnútri je prázdny. Horná plocha je otvorená, je na ňu nasadená prečnievajúca drevená dosková menza. Povrch je opracovaný zubatým dlátom, predná strana má obdĺžnikové horizontálne orientované zrkadlo lemované profilovaným rámom s latinským textom v 6 riadkoch, nad zrkadlom sú 2 písmená DM znamenajúce D[Is] M[ANIBus] Nápis v zrkadle:  AELIus DOMItIus VEt[ERANus] LEg[IONIs] II. ADI[utRICIs] DOMO ERAPuLI [=HIERAPOLI] cives surus vivos sibi ItERO FECIt AE[LIus] D[O]MIt[I]us VEt[ERANus] LEgI[ONIs] II AD[utRICIs] QuI suPER VIXIt ANNIs LXXXX Na pravej strane sa v kruhovom monograme nachádzajú písmená O (samotný kruh) sttL vo význame O[PtAMus] s[It] t[IBI] t[ERRA] L[EVIs]
V preklade: K posvätným dušiam/ Aelius Domitius veterán/ druhej légii, adiutor od/ Hierapolisa/ sýrský občan ukončil život/ [v monograme:] prajeme ti nech je zem ľahká. Opakujem:/ Aelius Domitius veterán druhej légii adiutor, kto/prežil/ 90 rokov.
Po bokoch stojí proti sebe zrkadlovo otočený rovnaký reliéf rímskeho vojaka s jednou nohou (na ľavom reliéfe jeho pravou nohou a na pravej strane jeho ľavou nohou) vyloženou na skale. O vyloženú nohu si opiera protiľahlú ruku predlaktím a naňho má položený lakeť druhej ruky, ktorou si postava podopiera pravdepodobne dlaňou bradu. Reliéf nie je detailný, najmenej čitateľná je tvár, niektoré plochy sú aj poškodené. Postava je oblečená v odeve rímskeho vojaka – má tuniku siahajúcu nad kolená, čižmy a pravdepodobne prilbu so zatočeným vrcholcom. sarkofág je bez povrchovej úpravy
V spisbe rozšírený názor o starobudínskom pôvode sarkofágu Aelia Domicia čerpá zo štúdie Tivadara Botku, zverejnenej v zborníku uhorskej historickej spoločnosti. Prítomnosť tejto rímskej pamiatky v Želiezovciach spojil s rodom Becsei, vlastniacim v starom Budíme (na mieste niekdajšieho Aquincu) domy a pozemky.(147) sarkofág ešte v roku 1872 preskúmal zakladateľ maďarskej archeológie, František Florián Rómer. Vychádzajúc z obsahu nápisu na čelnej stene, odmietol Botkov názor o vzniku diela v Aquincu. Légia II. Adiutrix netáborila výhradne len v tomto sídle, stopy po nej možno nájsť na území celej dolnej Panónie.(148) Karol Viszolajszky, vtedajší farár upozornil Rómera na údaje z vizitačného protokolu spísaného v roku 1856. sarkofág bol údajne nájdený v krypte kostola, počas jej čistenia okolo roku 1736.
Následne ho preniesli do svätyne, kde získal funkciu menzy hlavného oltára sv. jakuba.(149) Zvláštne je, že táto pozoruhodná zmienka sa objavuje až po polovici 19. storočia a nie vo vizitácii z roku 1779, kde sa sarkofág prvýkrát spomína.(150) jeho čelnú stranu zakrývala tehlová plenta, zrejme z čias výstavby nového, neskorobarokového oltára. Vizitátor napriek tomu uviedol aj nápis, vychádzajúc pravdepodobne z jeho skoršieho prepisu uchovávaného na fare.(151) Kálmán Thaly v roku 1880 odporúčal dočasnej komisii   pre pamiatky previezť sarkofág zo Želiezoviec do zbierok Maďarského národného múzea. Komisia ale namiesto toho navrhla osloviť patróna, grófa Augustína Breunnera, aby dal vyhotoviť odtlačok nápisu. táto požiadavka však bola vzhľadom na to, že text už bol publikovaný, bezpredmetná.(152) Začiatkom februára 1930 sa Štátny referát pre ochranu pamiatok na Slovensku a Štátny archeologický ústav v Prahe obrátili na farára V. Feketeho, aby im umožnil zhotovenie sadrového odliatku nezvyčajnej oltárnej menzy. Fekete ochotne súhlasil, štukatérovi Heimovi dokonca prispel na materiál a cestu domov.(153) Menej ušľachtilé snahy ilustruje udalosť z decembra 1948, keď sa do Želiezoviec dostavili dvaja „elegantne oblečení muži“, ktorí sa predstavili ako zástupcovia Povereníctva školstva a osvety. Kňazovi sa vyhrážali zaistením, ak neumožní odvoz sarkofágu, ten však trval na predložení povolenia a oponoval hlásením celého prípadu národnej bezpečnosti. Incident sa viac neopakoval.(154)
Bez názvu11
Bez názvu 12
Poznámky:
147  Botka M1874 (ref. 5), s. 418-420. 148  Rómer , Flóris Ferencz: Kiadatlan római feliratok. In: Archaeologiai közlemények, X. kötet, 1. füzet, 1876,    s. 44.
149  ró M er 1876 (ref. 148), s. 44.
150  ŠA NR, KV 1779 (ref. 4), s. 1266.
151  Ibidem, s. 1393.
152  APÚ, uPK, zv. 6, r. 1880–1881, spis č. 83, s. 791.
153  APÚ, f. VK-PŠO, ref. 114. 154  APÚ, f. VK-PŠO, ref. 121, list farára Š. Mészárosa dr. M. Tomčíkovi, 1. 12. 1952.

Informačný servis nitrianskej diecézy