Postupne budeme zverejňovať dokumentáciu z archívneho výskumu Mgr. Petra Budaya, ktorý ho vyhotovil ako súčasť dokumentácie k Architektonicko-historického výskumu kostola sv. jakuba v Želiezovciach realizovaného v r. 2014 Mgr. Michaelovou Haviarovou PhD. a Mgr.Art. Tomášom Haviarom.

Obnova kostola v rokoch 1884 – 1885

Fara v Želiezovciach ostala po smrti Ľudovíta Kendfalviho neobsadená. O úrad v centre správy prosperujúceho hospodárstva prejavilo záujem až jedenásť kandidátov. Ostrihomský vikár Jozef Szabó odporúčal patrónovi, grófovi Augustínovi Breunnerovi-Enkevoerth vybrať „po každej stránke nanajvýš horlivého muža“, pričom tomuto kritériu zodpovedali najmä pedagóg trnavského gymnázia Jozef Herman , bratislavský kaplán Július Steinhöfer a Jozef Záhora, farár v Sigliegsbergu. Jozef Rózsa, farár vo Vrakuni v tomto zúženom výbere nefiguroval a hoci spĺňal nároky, jeho žiadosť neobsahovala všetky požadované náležitosti. 57 Breunner napriek Szabóovmu návrhu uprednostnil Rózsu, iniciátora budúcej obnovy kostola sv. Jakuba.
Rok po Rózsovom príchode do Želiezoviec sa začali opravy v jeho interiéri, 58 počas ktorých došlo k objaveniu fresiek v presbytériu. Najskoršou, nám známou správou o týchto nálezoch je kňazov list direktorovi panstva z 21. júna 1884, 59 kde sa zmieňuje o ich obhliadke Franzom Stornom. Krátko na to, Rózsa informoval verejnosť o unikátnych dielach prostredníctvom článkov publikovaných v katolíckej tlači. 60 V auguste 1884 sa obrátil na Krajinskú pamiatkovú komisiu (műemlékek országos Bizottsága, MOB) so žiadosťou o finančnú pomoc na pokrytie časti nákladov spojených s renováciou kostola. Duchovný vo svojom liste priblížil genézu obnovy, ktorá začala zbierkou medzi veriacimi. Vďaka ich štedrosti sa podarilo získať dostatok prostriedkov na „štýlovo vhodnú obnovu“ svätyne. V priebehu odstraňovania
vrstiev vápenných náterov však robotníci odkryli maľby, datované Stornom do 14. storočia. Reštaurátor ich pokladal za súdobé s architektúrou, stavanou v rovnakom čase ako kláštorný kostol v Hronskom Beňadiku. 61 Rózsa povzbudený týmto nečakaným objavom sa pustil do hľadania ďalších fresiek v lodi. „Prieskumom“ odhalené štyri obrazy primäli farára k úvahám o rozšírení obnovy, na čo mu však čiastka preliminovaná na rok 1884 už nepostačovala. 62 Aby urýchlil rozhodovanie komisie v tejto záležitosti, pár dní po prvej žiadosti jej zaslal rozpočet F. Storna na reštaurovanie kostola rátajúci s výdavkami vo výške takmer 5 tis. forintov. 63 členovia budapeštianskej komisie sa na rokovaní v októbri 1884 zhodli na tom, že konečné stanovisko k obnove bude možné vydať až po dôkladnom vyhodnotení stredovekých malieb. F. Storno pri tejto príležitosti prisľúbil, že pri svojom najbližšom pobyte v Kremnici sa vyberie do Želiezoviec, kde zhotoví kresbové kópie fresiek. 64
Očakávaná štátna pomoc však napriek Rózsovým urgenciám neprichádzala. Kňaz sa preto v roku 1885 rozhodol obnoviť zbierku a osobne žiadal najvyšších predstaviteľov uhorskej cirkvi o finančnú podporu. jeho snaženie prinieslo želaný efekt: mohol pokračovať v obnove svätyne a začať s prácami v lodi. Z korešpondencie medzi Rózsom a komisiou pre pamiatky nie je celkom jasné, či v tomto úsilí vychádzal zo Stornovho návrhu. V liste z júla 1885 totiž prízvukuje, že pri obnove postupoval na základe „vlastných štúdií“, keď staršiu, neštýlovú emporu dal zbúrať a nahradiť novou, v gotickom slohu. „steny som očistil od omietky a dal na ne naniesť novú, cementovú, ktorá bola upravená na spôsob kamenných kvádrov. Stenu ako aj strechu som opatril vhodným náterom. Do okien svätyne som dal osadiť tri vitráže a dal vytvoriť nový oltár. Bočné oltáre som objednal na úkor vlastnej peňaženky a predsa ešte zostáva mnoho vecí na zaplatenie: mal by som objednať novú kazateľnicu, reštaurovať fresky a vydláždiť podlahu
kostola.“ 65 Nakoľko mu financie na tieto práce nepostačovali, inicioval u jágerskej a varadínskej kapituly nové zbierky. Ministra školstva prosil, aby mu povolil vybrať a odviezť dvesto kusov dlažobných platní z kehlheimského vápenca, z nevyužívaného kláštorného kostola v Máriacsaláde. 66
Obnova kostola v Želiezovciach bola podľa správy historika Kálmána Thalyho z novembra 1885 v zásade ukončená, reštaurovanie nástenných malieb však ostalo naďalej otvoreným problémom. MOB poveril svojho referenta, Imricha Henszlmanna, aby sa s F. stornom dohodol na cene tejto práce. 67 Počas nasledujúcich rokov ale nedošlo k výraznejšiemu posunu, čo ilustruje Rózsov list zo 17. mája roku 1888. Komisii v ňom pripomenul svoje kroky a jej, nenaplnené sľuby. Nakoľko dohoda medzi Henszlmannom a Stornom viazla, farár osobne hovoril s reštaurátorom (Franzom Stornom ml.), ktorý požadoval 300 forintov za obnovu fresiek. Táto suma bola príliš vysoká, nebolo preto reálne, aby ju hradil štát. Kňaz však našiel v osobe maliara Jána Wennera z Győru tvorcu ochotného uskutočniť reštaurovanie za 120 forintov. 68 Komisia pre pamiatky schválila Wennerov rozpočet a rezortu školstva odporúčala udelenie subvencie. Ministerstvo si osvojilo návrh MOB a v júli 1888 cestou daňového úradu v Leviciach uvoľnilo
Wennerom žiadanú čiastku pre účely reštaurovania malieb. 69 Na základe faktov zachytených v spisoch MOB je teda viac než pravdepodobné, že nie storno, ale Wenner stál za prvým „odborným“ ošetrením želiezovských fresiek, nemožno ale vylúčiť ani Stornove konzervačné zásahy krátko po ich odkrytí. 70
Rózsa síce operoval so Stornovou autoritou na poli obnov pamiatok v záujme upriamiť pozornosť na kostol v Želiezovciach, zároveň si však uvedomoval, že jeho obec si nemôže dovoliť služby tejto osobnosti. spoliehal sa preto na vlastné poznatky a miestne sily. Vidiac obmedzené možnosti štátu zobral financovanie obnovy do vlastných rúk: videli sme, že podstatnú časť výdavkov kryl z darov veriacich, príspevkov cirkvi a vlastných zdrojov. V obnove postupoval v duchu prekonaného, no stále akceptovaného puristického názoru. V správnosti zvoleného prístupu ho definitívne utvrdili nálezy stredovekých nástenných malieb, ktorých originalita si nutne žiadala dôsledné prinavrátenie gotickej podoby vnútorného priestoru. Rózsa zrejme hodlal pokračovať obnovou exteriéru, tá sa však realizovala až o niekoľko rokov neskôr a najmä za dôraznejšej asistencie pamiatkových orgánov. Farár si za svoju „horlivú činnosť na záchrane štátom chránenej pamiatky v Želiezovciach“ vyslúžil uznanie a poďakovanie tekovskej
župy. 71 Podotknime, že tunajší kostol vďaka osobitostiam uhorského pamiatkového zákona patril do málopočetnej skupiny pamiatok hodných zachovania, (t. j. štátnej ochrany) na našom území pred rokom 1918. Do zoznamu pamiatok bol pojatý 27. apríla 1889 po miestnom rokovaní zástupcov MOB (dr. Béla Czobor) a župy (Viliam Bombay a Pavol Ruffy). 72

Poznámky:
57 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list vikára jozefa szabóa grófovi Augustínovi Breunnerovi z 10. 6. 1883.
58 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, Az esztergomi egyházmegyei Lekéri alesperesi kerületbeni Zselizi plébánia templom pénztárának mivelő és szenvedő állapota 1884 évben. (10. II. 1885, j. Rózsa, I. Balcsik). Výdavky: pol. 6, oprava organu za 100 ft; za rôzne murárske opravy na kostole a obzvlášť na fare odmena 19,80 ft.
59 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list 69, list jozefa Rózsu direktorovi panstva z 21. 6. 1884.
60 Magyar Állam, 20. 6. a 24. 6. 1884; egyházművészeti Lap 1884, s. 212-214.
61 APÚ, ÚPK, zv. 7, r. 1881-1885, spis č. 49, s. 1034, list J. Rózsu komisii pre pamiatky z 16. 8. 1884.
62 APÚ, zdroj v ref. 61, s. 1034.
63 APÚ, ÚPK, ref. 61, s. 1038-1039, list J. Rózsu komisii pre pamiatky z 8. 10. 1884 v prílohe so Stornovým
listom zo 6. 10. 1884 (s. 1040-1042) a rozpočtom (s. 1043): voranschlag zur restaurirung der gothischen Pfarrkirche zu Zelisz (Kremnica, 21. 8. 1884).
64  APÚ, ÚPK, ref. 61, s. 1033 a tiež: A Műemlékek Országos Bizottsága 1884. évi október hó 18-án tartott ren-
des ülésének jegyzőkönyve. In: Archaeológiai Értesítő, IV., uj folyam, 1884, s. VI.
65 APÚ, ÚPK, zv. 7, r. 1881-1885, spis č. 54, s. 1082-1084, list j. Rózsu ministerstvu školstva a cirkví z 22. 7.
1885. ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, inventarium supellectilium requisitorum ecclesiae parochialis Zeliz in districtu Lekér
Adioec. strig. pro Anno 1885 confectum. Inventár uvádza nový „gotický“ oltár so sochou sv. jakuba, bočný oltár so
sochou Božského srdca, „gotickú“ kazateľnicu a vitrážové okná s Pannou Máriou ako Kráľovnou nebies a sv.
Agnešou, dar miestnych veriacich.
66 APÚ, zdroj v ref. 65, s. 1083.
67 Ibidem, s. 1080, zo záverov schôdze komisie konanej 24. 11. 1885.
68 APÚ, ÚPK, zv. 8, r. 1886-1889, spis č. 31, s. 1236-1237, list j. Rózsu komisii pre pamiatky zo 17. 5. 1888
a rozpočet jána Wennera (Wernera?) z 13. 5. 1888 (s. 1238).
69 APÚ, ÚPK, zv. 8, r. 1886-1889, spis č. 31, s. 1234: koncept listu komisie ministerstvu školstva z 5. 6. 1888
s návrhom na udelenie podpory; APÚ, ÚPK, zv. 8, r. 1886-1889, spis č. 48, s. 1245: rozhodnutie ministra škol-
stva zo 6. 7. 1888 o poskytnutí štátnej pomoci na reštaurovanie malieb.
70 Rózsa už listom zo 17. 5. 1888 (viď ref. 68) zaslal komisii Wennerove skice malieb. V roku 1890 daroval
archívu MOB štyri farebné náčrty a dve fotografie fresiek. Podľa: c zoBor , Béla: A Műemlékek Országos
Bizottságának működése (1889. IX. 1.-1890. VIII. végéig). In: Archaeológiai Értesítő, X., 1890, s. 351, pozri tiež:
G erecze , Péter: A Műemlékek Országos Bizottsága rajztárának jegyzéke. In: (ed.) Forster, gyula: Magyarors-
zág műemlékei i. Budapest 1905, stĺpec č. 222: 1890. 69. Fotografia. sklený negatív 14 x 22. 2/ to isté, chór
postavený v r. 1885 (technika a rozmery ako v 1); 3/ Nástenné maľby v kostole: a/ Veraikon, b/ Panna Mária,
ján ev., anjeli nesúci nástroje umučenia okolo Krista stojaceho v rakve. Akvarel jánosa Wennera. 1890. 69, 30 x
44 cm; 4/ Nástenné maľby: c/ smrť donátora, nápisy na textových páskach. Akvarel, ako vyššie. 5/ Nástenné
maľby: d/ sv. Apolónia a Barbora (ako vyššie); 6/ Nástenné maľby: e/ sv. Bernard, sv. Martin a žobrák (ako vyššie); 7/ Nástenné maľby: Anjeli nesúci Veronikinu šatku a Vir dolorum, Katarína Alexandrijská a sv. Bar-
bora. Náčrty bistrou na obidvoch stranách papiera na písanie. Poznámka pod prvým: „Kijavítá Storno Ferencz
1884-ben.“ (Opravil Franz storno v roku 1884) Na druhej strane (?): „Kijavításra vár“ 1888 ad. 31. (čaká na
opravu…)
71 ŠA NR, f. tekovská župa, hlavnožupanská administratíva, k. č. 45, inv. č. 288/1890, list podžupana hlavnému
županovi z 11. 7. 1890 vo veci vyznamenania j. Rózsu a list hlavného župana ostrihomskému arcibiskupovi
z 15. 8. 1890, v ktorom primasovi zasiela kópiu uznesenia tekovskej župy o farárovom vyznamenaní. Archívna
pomôcka: tekovská župa. Županské písomnosti 1860-1919. inventár i. Zostavila Viera Zemeneová. Nitra: ŠOBA
1988.
72 APÚ, uPK, zv. 45, r. 1909/I, spis č. 549, s. 2633, list grófa Kuno Coudenhova komisii pre pamiatky z 15. 6. 1909.