Postupne budeme zverejňovať dokumentáciu z archívneho výskumu Mgr. Petra Budaya, ktorý ho vyhotovil ako súčasť dokumentácie k Architektonicko-historického výskumu kostola sv. jakuba v Želiezovciach realizovaného v r. 2014 Mgr. Michaelovou Haviarovou PhD. a Mgr.Art. Tomášom Haviarom.

Práce realizované v kostole medzi rokmi 1888 až 1906

V necelých dvoch dekádach medzi ukončením Rózsom podnietenej obnovy a prípravami na nasledujúcu
renováciu vykonanú pred „veľkou vojnou“, sa uskutočnil rad menších zásahov dokumentovaných v účtoch farnosti.
V roku 1887 sa opravovali hodiny a zasklili niektoré okná na veži. (73) Stupne pod hlavným oltárom
postavili v roku 1888, vo veži osadili nové drevené schody a rebríky. (74) Medzi rôznymi výdavkami z roku
1889 je uvedené rozšírenie jedného okna. (75)
Najväčšou investíciou roku 1892 bola prestavba nástrojovej časti organu firmou Sándora Országha a s tým súvisiace rozšírenie skrine stolárom Matejom Ambrušom. (76) Organ a hodinový mechanizmus prešli významnejšími opravami aj v roku 1897. (77) Z prostriedkov kostolnej pokladnice bolo v roku 1901 zaobstaraných päť nových lavíc a štyri staršie spojené do jednej. Pod okná svätyne namontovali plechové žľaby, praskliny v stenách oratória vyspravili cementom. (78) Želiezovce začiatkom 20. storočia postihlo zemetrasenie. Praskliny, ktoré sa dôsledkom pohybu zeme objavili v obvodových múroch kostola o niekoľko rokov neskôr viedli k vykonaniu stabilizačných opatrení. Koncom októbra 1902 vypracoval staviteľ Juraj Niszler návrh a rozpočet na stavbu nového krovu nad sakristiou. (79) V tom istom roku bol z veže odstránený jeden prasknutý zvon, ktorý nahradili novým o váhe 120 kg. Jeho osadenie bolo spojené so spevnením zvonovej stolice. (80) Ďalší, 240 kg vážiaci zvon bol do Želiezoviec dopravený v roku 1903. (81) J. Niszler v júli roku 1906 pripravil rozpočet prác nevyhnutne potrebných na kostole. (82) Zámer spracoval
viedenský architekt a staviteľ Paul Hoppe. (83)

Poznámky:
73 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, Az esztergomi egyházmegyei Lekéri alesperesi kerületbeni Zselizi plébánia templom pénztárának mivelő és szenvedő állapota 1887 évben.
74 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, A zselézi plb. templom 1888 évi vagyoni kimutatása.
75 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, A zselizi plébánia templom pénztárának 1889 évi mivelő és szenvedő állapota.
76 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, Az esztergomi egyházmegyei Lekéri alesperesi kerületbeni Zselizi plébánia templom pénztárának mivelő és szenvedő állapota 1892-ben.
77 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, A zselizi templom számadása 1897-ről.
78 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, számadások / A zselizi templom sz. szerelvényei- s egyéb kellékeinek leltára az 1901. évre. A zselizi templom kiadásai 1901ben.
79 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, költségvetés A Zselizi róm. kat. templomnál a sekrestyetető újonan elkészítéséről. Vypracoval Juraj Niszler, 30. 10. 1902.
80 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, számadások a zselizi egyház templomának 1902. évi pénztári állapotáról.
81 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, számadások a zselízi egyház templomának 1903. évi pénztári állapotáról.
82 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, kostenüberschlag über die nötigen arbeiten bei der katholischen kirche in Zseliz (Georg Niszler,13. 7.  )
83 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list viedenského architekta grófovi Coundenhove z 27. 7. 1906.
Paul Hoppe (1869-1933) pochádzal zo známej viedenskej rodiny staviteľov. starý otec, Anton Hoppe realizoval
mnohé stavby navrhnuté architektom Josefom Kornhäuselom. Otec theodor bol rešpektovaným stavebným
radcom a mladší brat Emil renomovaným architektom. Paul po absolvovaní reálky študoval na viedenskej
Vysokej škole technickej (1886-1893) u profesorov Königa a Luntza. Po zložení staviteľskej skúšky pôsobil
ako samostatný architekt a staviteľ (1897), spolupracoval najmä s bratom Emilom. Podnikol študijné cesty po
taliansku. Nemecku, Francúzsku a Anglicku. Od roku 1921 prednášal na viedenskej technike. V roku 1926
bol menovaný vyšším stavebným radcom a získal veľkú striebornú medailu Lipska. Ako samostatný architekt
postavil vo Viedni niekoľko individuálnych a bytových domov, podieľal sa na projektoch sociálnych bytových
súborov v Dolnom Rakúsku. s bratom Emilom navrhli školské budovy Viedenského ženského spolku v 4.
obvode (1909-10). Hoppeho významnými projektmi sú: továrenské budovy Rakúskej tabakovej fabriky v Steine nad Dunajom (1919-22), Magazín a. s. Fritz Petzold vo Viedni 3 (1913) a stavba delostreleckých kasární
poľného maršala, arcikniežaťa Fridricha v Kaiserebersdorfe. Podľa: Architektenlexikon Wien 1770-1945, tvorcov
životopis spracovala Petra Schurmann.