Postupne budeme zverejňovať dokumentáciu z archívneho výskumu Mgr. Petra Budaya, ktorý ho vyhotovil ako súčasť dokumentácie k Architektonicko-historického výskumu kostola sv. jakuba v Želiezovciach realizovaného v r. 2014 Mgr. Michaelovou Haviarovou PhD. a Mgr.Art. Tomášom Haviarom.

Obnova v roku 1912

15. júna 1909 sa patrón, gróf Kuno Coudenhove obrátil na baróna Forstera so žiadosťou, aby uhorská pamiatková komisia čím skôr zaradila do svojho programu obnovu „jedného z najkrajších monumentov zašlých stáročí.“ Kostol v Želiezovciach rýchlo chátral, no farnosť ani patrón nemali dostatok financií na jeho, čoraz naliehavejšiu renováciu. Coudenhove mohol zabezpečiť len nutné práce, nie však „štýlovo vhodný vzhľad“ pamiatky, ktorý bol podľa neho úlohou komisie. (84) tá následne poverila architekta Károlya Csányiho, aby preštudoval grófom zaslaný plán kostola, uskutočnil jeho prieskum, zhodnotil stav a navrhol nutné kroky. (85) Krátko po Csányiho poverení však panstvo zaslalo hlavnoslúžnovskému úradu v Leviciach na posúdenie projekt Paula Hoppeho. (86) Slúžny 3. júla 1909 posunul tieto podklady župnému úradu. (8)7 14-ho architekt Csányi obhliadol kostol a na základe svojich zistení spracoval návrh opatrení na zaistenie popraskaných murív a klenieb, spojený s rozpočtom. (88) Csányi žiadal odstránenie poškodených omietok a nanesenie novej vrstvy s pridaním kamenného prachu. Oporné piliere lode a svätyne navrhoval zvýšiť a armovať kamennými kvádrami. Nábehy klenieb sa mali spevniť domurovaním z rubovej strany (t. j. medzi klenbou a obvodovým múrom). Múry mali stabilizovať železné tiahla vedené pod úrovňou okenných parapetov a tiež nad ich záklenkami. Priečne stuženie zabezpečovali pásy nad klenbami, kotvené do koruny múru, do ktorých boli fixované ďalšie, šikmé tiahla. (89) Komisia odobrila Csányiho plán pod podmienkou, že architekt ho ešte na mieste koriguje. O svojom rozhodnutí informovala patróna. Podotkla, že štýlovo jednotná obnova kostola nie je potrebná, nakoľko reštaurovaním v 80. rokoch 19. storočia bol zbavený svojho pôvodného charakteru. (90) Panstvo však nebralo ohľad na prácu a odporúčania komisie: v čase, keď tá posudzovala Csányiho koncepciu obnovy, patrón urgoval štátne úrady, aby schválil Hoppeho variant. (91) MOB na túto skutočnosť upozornil farár Vincent Fekete, ktorý tiež predostrel myšlienku budúceho rozšírenia kostola. (92) 22. júla 1910 boli správe panstva doručené Csányim upravené plány, ako podklady pre obnovu. (93) Náklady odhadli na vyše 5600 korún, gróf však nedokázal túto čiastku uhradiť v plnej výške. (94) Oproti prvému návrhu sa rozpočet redukoval o viac než 2500 korún. Pretože praskliny v murive sa ďalej nerozširovali, bolo možné obmedziť mieru niektorých staticko-technických zásahov a tak dosiahnuť isté úspory. (95) Komisia vyzvala Csányiho, aby zvážil, nakoľko je oprava neodkladná. Práce bolo podľa neho možné odložiť nanajvýš do jesene 1911, no ďalšie čakanie by len zvýšilo riziko škôd. (96)
Cirkevná obec v Želiezovciach sa na svojej schôdzi 16. júla 1911 vyslovila za rozšírenie starého kostola tak, aby jeho kapacita dosiahla tisíc miest. správca farnosti V. Fekete žiadal pamiatkovú komisiu zveriť prípravu plánov K. Csányimu, ktorému bol objekt dôverne známy. (97) stanovisko MOB k uvedenému zámeru bolo zdržanlivé: komisia váhala, či takýto zásah je vôbec prípustný. (98) 6. januára 1912 levický slúžnovský úrad vydal rozhodnutie o zatvorení kostola sv. Jakuba. Svoj krok odôvodnil vyjadrením komisie pre pamiatky a životy ohrozujúcim stavom budovy. (99) MOB upozornil patróna na skutočnosť, že kostol je štátom chránenou pamiatkou a jeho obnova sa môže realizovať len v spolupráci s odborníkmi. (100) Ggróf Coudenhove plánoval obmedziť práce len na zásahy nevyhnutné z hľadiska zachovania stavby, zvýšenie jeho kapacity nepripúšťal, resp. odmietal financovať. (101) komisia v liste z 15. februára 1912 ubezpečila patróna, že ho bude podporovať v snahe obnoviť pamiatku bez narušenia jej štýlu. Opakovane ho žiadala, aby rešpektoval Csányim modifikované a ňou schválené plány z roku 1909. (102) Koncom februára 1912 patrón vyzval farára Feketeho, aby zabezpečil dostatočný počet síl pre plánovanú renováciu. (103) Veriaci odmietli túto požiadavku a spoluúčasť na obnove podmieňovali rozšírením kostola. (104) Panstvo však podľa levického právnika Huberta a ani v zmysle kanonickej vizitácie nebolo povinné prispieť na dostavbu chrámu. Ak veriaci odmietali vykonať pridelené úlohy, arcibiskup mal stanoviť výšku kompenzácie voči patrónovi. Forma nátlaku, akú si zvolila katolícka obec, bola neprípustná. (105) Právne argumenty a najmä hrozba platenie odškodného napokon zaúčinkovali. (106) V máji 1912 staviteľ Niszler predložil dva rozpočty vychádzajúce z návrhov P. Hoppeho a K. Csányiho. (107) Obnova sa realizovala na základe druhého, už skôr odobreného komisiou pre pamiatky, stavebnými úradmi i ministrom školstva. Podľa vyúčtovania z júla murárske práce zahŕňali vyvŕtanie dier a vysekanie drážok pre osadenie železných pásov v murive, zvýšenie oporných pilierov a ich zakrytie keramickými strieškami, spevnenie nábehov klenieb z rubovej strany, opravy omietok od korunnej rímsy lode po hlavnú rímsu veže a náter plôch veže zriedenou maltou, reparovanie omietok na objekte s dvojnásobným vápenným náterom, opravu východného štítu ako aj očistenie kamenných článkov od omietky. Pokrývačské práce pozostávali z kompletnej výmeny šindľovej krytiny na severnej strane zastrešenia lode, čiastočnej výmeny na južnej a opravy šindľa na helmici veže. Výdavky dosiahli bezmála 3700 korún. (108) 13. júla 1912 hlavný slúžny levického okresu povolil užívanie obnoveného kostola pod podmienkou, že zemina a stavebný odpad nahromadené okolo neho bude aspoň do úrovne podlahy odstránené. (109) V rámci obnovy, no mimo jej rozpočtu bola postavená nová zvonová stolica. (110) Juraj Niszler v októbri 1914 pripravil rozpočet na stavbu komína v sakristii a s tým spojených prác (vysekanie rýh pre komínové teleso, prerazenie klenby, vymurovanie komína v podkroví a nad strešnou rovinou a položenie nového šindľa). Objednávku zrealizoval do konca roka, potom, čo patrón súhlasil s inštalovaním kachlí v sakristii, ak tie nenarušia jej vonkajší a vnútorný vzhľad. (111) Vo vstupe tohto priestoru boli zrejme v roku 1916 osadené gotizujúce kazetované dvere pochádzajúce z kaštieľa grófa Wilczeka. Dar patrónky, grófky Coudenhove sa však ukázal byť nefunkčný, farár preto nechal navrhnúť novú dverovú výplň. Nákres študentov architekta Ernő Foerka, pedagóga vyššej priemyselnej školy v Budapešti schválila i pamiatková komisia. (112)

Poznámky:
84 APÚ, ÚPK, zv. 45, r. 1901/I, spis č. 549, s. 2632-2634, list grófa Kuna Coudenhove komisii pre pamiatky z 15.
6. 1909. Návrh obnovy bol slúžnovskému úradu v Leviciach doručený v priebehu mája 1909. slúžny ho 2.
júna poslal podžupanovi tekovskej župy na posúdenie a odsúhlasenie. ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list hlavného
slúžneho levického okresu z 2. 6. 1909.
85 APÚ, ÚPK, zv. 45, r. 1901/I, spis č. 549, s. 2630-2631, koncept listu komisie Károlyovi Csányimu.
Do úvahy prichádzali ešte architekti Oto sztehló a Kálmán Lux.
Károly Csányi (1873–1955) Architekt, historik umenia, pedagóg. Diplom z architektúry získal na budapeštianskej
polytechnike. Od roku 1896 pôsobil ako asistent Imre steindla. Od roku 1904 kustód umeleckopriemyselného
múzea, neskôr jeho riaditeľ. Počnúc rokom 1932 vyučujúci stredovekého umenia a dejín umenia na technickej
univerzite v Budapešti. Pri I. steindlovi sa zúčastnil viacerých reštaurátorských a zameriavacích prác, v r. 1910
rozšíril románsky kostol v Kiszombor. Hlavné diela. A középkori építőművészet formái (1910); magyarország középkori
műemlékei (I. 1938-43. II. 1945); A műemlékrestaurálás (1943); A magyar kerámia és porcelán története és jegyei (Bp., 1954).
86 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, koncept listu panstva hlavnoslúžnovskému úradu v Leviciach (nedat.)
87 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list hlavného slúžneho levického okresu panstvu Želiezovce zo 16. 6. 1910.
88 APÚ, ÚPK, zv. 49, r. 1910/II, spis č. 366, zápisnica schôdze MOB zo 7. 4. 1910, s. 3146, bod 12.
89 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, költségvetés a zselizi rom. kath. templom fenntartásának és biztosításának munkálatairól (Csányi
Károly, Budapest, 3. 4. 1910).
Výkresy: 1/ A zselizi r. kath templom fentartásának és biztosításának tervrajza. (Bez sign. a dat. tlač, druhotné vstu-
py ceruzou a perom. Vpravo hore: kolok 30 h a pečiatka MOB, vpravo dole: Látta és módosította csányi károly
építész Bp. 909. vii. 14.) Kresby znázorňujú južnú bočnú fasádu (hore) a pôdorys kostola (nižšie)Do nárysu sú
ceruzkou dodatočne vkreslené okná lode a svätyne a portál aj s vyznačením prasklín. Modrou sú zvýraznené
miesta osadenia stužujúcich železných pásov a kotvenie tiahel na fasáde. to isté aj v pôdorysnom priemete.
V náryse vyznačené zvýšenie vonkajších oporných pilierov po výšku korunnej rímsy.
2/ A zselizi r. k. templom megerősítésének tervrajza: méter 1.100 (Kartón asi formátu A4, pero, kolorovanie akva-
relom, vpravo dole: csányi károly építész / Bp. 909. vii. 14.) Znázorňuje priečny rez loďou (Kereszt-metszet)
s vyznačením zvýšenia oporných pilierov (s odstúpením nadstavanej časti voči pôvodnej hmote), umiestnenia
a kotvenia tiahel.
90 APÚ, ÚPK, zv. 49, r. 1910/II, spis č. 366, s. 3146-3147.
91 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list hlavného slúžneho levického okresu panstvu Želiezovce zo 16. 4. 1910.
92 APÚ, uPK, zv. 56, r. 1911/III, spis č. 530, s. 4232, list dr. Vincenta Feketeho komisii pre pamiatky z 10. 7. 1910.
93 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list uhorskej pamiatkovej komisie grófovi Coudenhove z 22. 7. 1910.
94 APÚ, uPK, zv. 53, r. 1910-11, spis č. 1026, s. 3730-3731, koncept listu MOB ministerstvu školstva z 22. 7. 1910.
95 APÚ, uPK, zv. 51, r. 1910/IV, spis č. 601, s. 3393-3394 a spis č. 657, s. 3433: správa K. Csányiho z druhej
obhliadky kostola vykonanej 7. 4. 1910. Architekt sa počas nej zameral na základy stavby. Kamenné murivo
bolo v bezchybnom stave, praskliny na stenách teda nevznikli dôsledkom sadania základov. Ich príčinu videl
v zemetrasení v roku 1902. Praskliny sa od jesene 1909 nerozširovali, Csányi preto nenavrhoval iný postup,
než aký prezentoval po prvej obhliadke.
96 APÚ, uPK, zv. 53, r. 1910-11, spis č. 1044, s. 3742, list K. Csányiho barónovi Forsterovi z 12. 12. 1910; ŠA
NR, f. PŽ, fasc. 69, list komisie pre pamiatky grófovi Coudenhove z 21. 12. 1910.
97 APÚ, uPK, zv. 56, r. 1910/III, spis č. 545, s. 4235: list V. Feketeho komisii pre pamiatky zo 17. 7. 1911; s.
4233: koncept listu MOB K. Csányimu z 23. 7. 1911.
98 APÚ, uPK, zv. 56, r. 1910/III, spis č. 545, s. 4233-4234, koncept listu MOB V. Feketemu
99 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, rozhodnutie (végzés) hlavného slúžneho levického okresu č. 5094/1911 zo dňa 6. 1. 1912.
100 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list baróna Forstera dedičom panstva grófa Augustína Breunnera z 20. 1. 1912.
101 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list baróna Forstera grófovi Coudenhove zo 6. 2. 1912.
102 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list baróna Forstera grófovi Coudenhove z 15. 2. 1912.
103 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list Ústrednej správy panstva dedičov grófa Breunnera farárovi Feketemu z 29. 2. 1912.
104 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list farára V. Feketeho patrónovi zo 4. 3. 1912.
105 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, listy právnika Viliama Huberta z Levíc patrónovi a tajomníkovi panstva zo 6. 3. 1912.
106 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list V. Feketeho grófovi Coudenhove z 28. 3. 1912.
107 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, költségvetés A Zselizi róm kath. templomnál szükséges javítási munkákról. (j. Niszler, 10. 6.
1912); költségvetés A Zselizi róm kath. templomnál szükséges javítási munkákról hoppe Pál bécsi építész úr terve szerint (12.
6. 1912).
108 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, számla A zselizi róm. kath. templomnál végzett munkákért (j. Niszler, 17. 7. 1912).
109 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, rozhodnutie hlavného slúžneho levického okresu č. 3205/1912 zo dňa 13. 7. 1912.
110 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, számadások a zselizi egyház templomának 1912. évi pénztári állapotáról.
111 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, költségvetés. A zselizi róm. kath. templomban (sekrestye) szükséges munka (4. 10. 1914); list
farára V. Feketeho cirkevnej vrchnosti (Ostrihom) z 28. 10. 1914, v ktorom žiada o povolenie na stavbu vyku-
rovacieho zariadenia v sakristii želiezovského kostola; list V. Feketeho patrónovi z 29. 10. 1914; list ústrednej
správy želiezovského panstva dedičov grófa Breunnera farárovi Feketemu z 30. 10. 1914.
112 ŠA NR, f. PŽ, fasc. 69, list dr. Feketeho grófke Coudenhove z 21. 8. 1916, s priloženou fotografiou dverí.